basket tree star-empty icon-apple error-404 time-24 edit smile-5 smile-1 smile-3 smile smile-2 location www order-edit people target check-rounded arrow-up arrow-down transport-light datart-store connect transport-dark gift check star sale Sell Out arrow-circle-up arrow-circle-left arrow-left arrow-right contact faq auction chat datart-store-dark order-check search-colored basket-full cross catalog cross-circle-full mail phone cross-circle-empty time basket-empty map-pin search menu

Obnovovacia frekvencia TV: Keď neviete, čomu veriť!

6. 11. 2015 - David Šantora - Poradca
Drvivá väčšina výrobcov dnes vo svojich televízorov neudáva reálnu hodnotu obnovovacej frekvencie, ale hodnotu takpovediac vymyslenú. Kde je teda v skutočnosti pravda a prečo výrobcovia udávajú hodnoty, ktoré nezodpovedajú hardvérovým parametrom panelov?

Obnovovací frekvence televizoru

Obnovovacia frekvencia televízorov nás ako parameter sprevádza už od dôb CRT obrazoviek. U nich ale značila niečo úplne iné ako u LCD (LED) panelov. Ak je dnes na krabici od televízora napísané napríklad 600 Hz, skutočnosť je, bohužiaľ, úplne inde. Reálna obnovovacia frekvencia zobrazovacieho panela tvorí iba menšiu časť tohto údaju. Väčšina z uvedeného čísla sú rôzne výpočty, dodatočné technológia vylepšenia obrazu apod. Výsledné číslo teda nemá s reálnou obnovovacou frekvenciou čo robiť a zistiť reálnu obnovovaciu frekvenciu obrazovky často krát nie je možné. V súčasnej dobe teda udávané číslo u televízorov neoznačuje obnovovaciu frekvenciu samotného zobrazovacieho panelu, ale jedná sa o súbor viacerých technológií a funkcií. Ako to teda v skutočnosti je?

 

Obnovovacia frekvencia pri televízore vyjadruje počet snímok za sekundu, ktoré môže obrazovka zobraziť. Vychádza sa pritom z jednotky hertz (Hz), ktorá značí, koľko pravidelne sa opakujúcich dejov sa odohrá za jednu sekundu.

Trocha marketingu

CMR SamsungSamotné obrazovky majú obnovovaciu frekvenciu pevne danú hodnotu, a to v hodnotách 50 Hz, 100 Hz a 200 Hz (60 Hz, 120 Hz a 240 Hz pri TV určených pre Severnú Ameriku). Iné hodnoty obnovovacej frekvencie u televízorov nenájdete. Ako je teda možné, že máme na obrazovke veľkým žiariacim písmom napísané 1000 Hz CMR, 800 Hz MCI, 800 Hz Motionflow apod? Vysvetlenie je práve v oných skratkách za uvedenou hodnotou.

Tieto písmenká skracujú marketingové názvy, ktoré v sebe zastrešujú súbor funkcií pre vylepšenie obrazu. Napríklad u Samsungu CMR značí Clear Motion Rate, u LG skratka MCI znamená Motion Clarity Index, Sony používa celý názov bez skratky, teda Motionflow apod.. Až na výnimky, ktoré na českom trhu nenájdete, je udávané číslo vždy rozdielne oproti reálnej obnovovacej frekvencii. U Samsungu sa vám môže stáť, že pokiaľ si kúpite televízor označený ako 200 Hz CMR, 400 Hz CMR alebo 600 Hz CMR, budú všetky modely obsahovať reálne 100Hz panel. Philips nemá problém napísať 800 Hz PMR (Perfect Motion Rate) u televízora s taktiež 100Hz panelom.

Rozdiel v číslach je teda veľký a tieto obrovské rozdiely nie sú doménou iba dvoch menovaných výrobcov. Týka sa to celého trhu, teda taktiež spoločnosťou LG, Toshiba, Panasonic a ďalších. Súčasne s nepriehľadnosťou v značení tak vznikol druhý problém: nemožnosť priameho nákupu technickej vyspelosti prístrojov na úrovni hardvéru. Philips dnes má na trhu televízor s 1400Hz PMR, Toshiba oproti tomu ponúka iný model s 400Hz AMR (Active Motion Rate). Oba televízory ale majú obdobne kvalitný 200Hz panel. Taktiež možno nájsť na trhu prístroj, ktorý má skutočnú obnovovaciu frekvenciu 50 Hz, uvádzané ale môže byť 200 Hz po prepočte.

Čím sa výrobcovia viac predháňajú v hodnote hertzov u televízorov, tým menšiu  hodnotu tento údaj má.

Prečo to výrobcovia televízorov robia?

Predovšetkým, označenie v Hz u televízorov, tak ako je nám predkladané, nie je vyjadrenie obnovovacej frekvencie obrazu na vstupe do televízora, ale vyjadrenie schopnosti prístroja dopočítavať chýbajúce medzi snímky pre zvýšenie plynulosti obrazu. Inak povedané. Jedná sa o frekvenciu spracovania a odoslania obrazu potom, čo ho televízia prijala. Toto je veľmi dôležité vedieť. Vstupný signál do televízorov je totiž vždy s frekvenciou 50 Hz a len 50Hz televízory s ním nijako ďalej nepracujú. Vezmú signál, tak ako ho prijali a jednoducho ho zobrazia. Veľmi zjednodušene povedané.

V momente, kedy má televízor 100Hz obrazovku, je táto štandardná frekvencia zobrazenia príliš pomalá. Zjednodušene povedané (a bez zabiehaní do technických detailov): televízor vezme dva po sebe idúce snímky, vypočíta medzi nimi rozdiel a ten následne medzi oba snímky vloží.  Aby sa ale časová jednotka zobrazenia nemenila a zostala stále 1 sekunda, musia sa všetky zábery v taký moment zobraziť s vyššou rýchlosťou. U 50 Hz je čas zachovania každej snímky 1/50 sekundy. Pokiaľ ale máme 100 Hz obrazovku, čas snímky na obrazovke je skrátený na 1/100 sekundy. U 200 Hz je rýchlosť zobrazenia snímky ešte vyššia 1/200 sekundy. A čím rýchlejšie sa snímky na obrazovke striedajú, tým ostrejšie ich vnímame. V reále ale u televízorov nemáme rýchlejší panel ako práve uvedených 200 Hz. Ďalšie zvyšovanie frekvencie teda výrobcovia poňali po svojom.

Obnovovací frekvence obrazovky

Ukážka dopočítavania obrázkov a tým pádom zaistenie vyššej plynulosti zobrazenie. Toto je práca samotného panelu.

Lenže, aj keď výrobcovia dodajú seba rýchlejší LCD panel, stále bude obraz pre ľudské oko menej plynulý a ostrý v pohybe ako u starej CRT obrazovky. Prečo? Môže za to naša sietnica. CRT obrazovka vykresľovala obraz po riadkoch. Neustále dokola prekresľovali riadky, jeden po druhom, a to veľmi rýchlo tak, aby sme to nevnímali. Vďaka tomu ale dochádzalo k pohybu obrazu, aj keď sa z nášho pohľadu nepohyboval a naše oko tak dostávalo neustále nový obraz.

Moderné ploché panely typu LCD (LED) a OLED (plazma pracuje inak) obraz neprekresľujú po riadkoch, ale mení ho len v tej časti, kde je to potrebné. Čo vedie k tzv. pamäťovému efektu, kedy sa obraz jednoducho do našej sietnice "odtlačí" a my potom nasledujúci snímok nevidíme tak ostro, ako keď ho CRT televízor neustále vykresľoval a tým pádom na našej sietnici menil. Výrobcovia teda prišli s riešením, ako obtlačený obraz v našom oku "vyresetovať". Medzi jednotlivé snímky sa tak začalo vkladať čierne prázdne pole, ktoré má práve za úlohu vymazať predchádzajúci obrázok z nášho oka tak , aby mohlo nerušene a hlavne ostrejšie vnímať obrázok ďalšie.

Vývoj backlighting

Vývoj od BFI (Black Frame Insertion) po SB (Scanning Backlighting) slúžiace k vymazaniu odtlačku obrázku v našom oku.

Vloženie čierneho poľa medzi snímky nám pomáha vnímať obraz viac ostrý.

A presne v tento moment prišli na rad vyššie spomínané marketingové skratky. Panel televízora môže byť reálne 50Hz , ale televízor medzi jednotlivé snímky začne vkladať čierne pole pre ostrejšie vnímanie obrazu a výrobca tak daný televízor začne označovať ako 100Hz. Iba za danú frekvenciu pridá onú skratku. Pokiaľ u identického panelu naviac pridá procesor na spracovanie obrazu , napríklad pre doostrenie obrazu, pridá si výrobca ďalších 100 Hz. Výsledok? Máte televízor označený 200 Hz, ale fyzicky disponuje 50Hz panelom.

Tým ako výrobcovia pridávajú ďalšie a ďalšie vylepšenia obrazu, zvyšujú výslednú frekvenciu, ktorú uvádzajú u daného televízora. Ak je základom špičkový panel s 200 Hz, vkladanie čiernych častí do obrazu zdvihne označenie televízora na 400 Hz. Ako náhle sa pridá spracovanie obrazu procesorom, ktorý musí byť pre zaujímavosť veľmi výkonný, získame 800 Hz, pretože výrobca môže videoprocessing vnímať ako +400 Hz. Pokiaľ navyše pridáte lokálne stmievanie obrazu, ktoré si môže výrobca ceniť na 200 Hz, získate 1000Hz televízor. S 200Hz panelom. Dalo by sa teda povedať, že hlavný dôvod "výpočtu" hertzov u televízora je v prvom rade čisto marketingový. Užívateľom toto číslo nie je schopné nič povedať, pretože neexistuje žiadny štandard, podľa ktorého jednotliví výrobcovia k číslu dôjdu.

Vysvětlení obnovovací frekvence

Príklad ako výrobca vypočítava vysoké Hz označenie svojich televízorov.

Sharp kompenzace pohybuV konečnom dôsledku môže byť vyššie uvedené prínosom pre sledovanie napríklad športových prenosov, pri sledovaní filmov sa naopak ale môžeme dočkať negatívneho efektu, ktorý býva označovaný ako efekt mydlovej opery. Zhruba ide o to, že televízor sa tak moc môže snažiť zjemniť pohyb na obrazovke, až tým poprie zámer tvorcov pri natáčaní filmu a surovosť filmových materiálov korešpondujúci s vybranou scénou je úplne preč. Niektorým sa toto prílišné vyhladenie pohybu páči, znalcom a náročnejším divákom ale väčšinou vadí. Aj preto je dôležité, aby výrobca umožňoval v menu svojho televízora toto softvérové vylepšenie vypnúť.

 

Rýchle tipy

  • Výrobcovia udávané Hz nekorešpondujú s rýchlosťou panelu.
  • Ak nejde len o cenu, 100 Hz panel je základ pre kvalitný obraz.
  • Zapnutie SW vylepšenia všeobecne znižuje jas obrazu.
  • Hodnoty Hz ktoré výrobcovia udávajú nemožno vzájomne porovnávať.
  • Ak vám príde obraz neprirodzene plynulý, je lepšie SW vylepšenie vypnúť či znížiť účinosť.

 

Záver

Nejlepší značkyČlánok poukazuje na relatívnu nepriehľadnosť značenia hertzov u televízorov jednotlivých výrobcov. Na ich obranu treba poznamenať, že sa sami snažia vysvetliť ako ich systém vylepšenia obrazu funguje a tieto prezentácie možno nájsť na internete či na Youtube. Nevýhodou tejto snahy je fakt, že u produktovej stránky jednotlivých výrobkov sa výrobcovia do tohto vysvetlenia moc nepúšťajú a ak áno, veľmi zjednodušene až skreslene. Dobrou správou je, že niektoré funkcie z celej škály vylepšenia obrazu sú naozaj preukázateľne prínosné, iné funkcie ale už menej, či vôbec. Niekedy môže byť dokonca na škodu mať tieto vylepšenia obrazu zapnuté. Ak bude mať napríklad televízor certifikáciu THX pre najvyššiu kvalitu obrazu, po prepnutí do tohto režimu sa drvivá väčšina funkcií vylepšenia obrazu vypne. Dôvod je prostý. Vyznenie obrazu je inde, ako bol zamýšľaný tvorcami. Je tak na každom z nás, či budeme tieto funkcie pre vylepšenie obrazu používať alebo nie.

Autor článku

Vyhľadať v článkoch

V porovnávači máte 0 produktov Porovnať produkty Porovnať 0 produktov